ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA - SV. ALFONZ DE LIGUORI - BISKUP A UČITEĽ CIRKVI
Ak by Boh okamžite potrestal toho , kto sa proti nemu previní , určite by ho ľudia neurážali tak ako teraz : avšak preto Boh netrestá okamžite a vyčkáva, hriešnici sa osmeľujú urážať ho ešte viac. Je potrebné pochopiť, že Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy.
K takému záveru došli mnohý cirkevní otconia – Svätý Bazil , Svätý Hieronym, Svätý Ambróz, Svätý Ciril Alexandrijsky, Svätý Ján Zlatousty. Svätý Augustin, a ďalší...
Svätý Augustín hovorí: Božia zhovievavosť znáša hriešnika do istého času. Keď ten čas uplynie, neostane preňho nijaké zľutovanie. To isté vraví Euzébius z Cézarey : Boh vyčkáva po určitú hranicu . potom nás ponechá . Zakladom ich presvedcenia bolo svate písmo. Na jednom mieste Pán povedal , že pozdrži skazu Amorejčanov , pretože sa ešte nedovŕšil počet ich neprávosťi : Ešte sú dovŕšené neprávostí Amorejčanov (Gn. 15,16 )
Na inom mieste : Už sa viac nezmyľujem nad Izraelovym domom ( Oz. 1,6 ) Inde: pokúšali ma desať ráz a nepočúvali môj hlas, neuvidia krajinu“ ( Nm. 14.22)
Jóbovi povedal: tvoj hriech bude zapečatený v mechu“ job. 14,17 ) atď.
Hriesnik hovori : Ale Boh je milosrdny . ODPOVIEM – a kto tvrdi opak ? Bozie milosrdenstvo je nekonecne , ale koľký si napriek nemu neuchránia svoju dušu od zatratenia ?
Poslal ma...... uzdraviť skrúšených srdcom ( Iz 61,1) Boh zachraňuje toho, kto preukáže dobrú vôľu. Odpúšta hriechy, ale neodpustí vôľu hrešiť.
Člocek namietne ALE JA SOM MLADÝ. Si mladý ? LENŹE BOH BOH NEPOČÍTA ROKY, POČÍTA HRIECHY. Daň Z HRIECHOV NIE PRE Všetkých rovnaká :
Niekomu boh odpustí sto hriechov, inému tisíc, ďalšieho pošle pri prvom hriechu do pekla. Koľký tak skončili ?
SV. ALFONZ DE LIGUORI - BISKUP A UČITEĽ CIRKVI pokračovanie ...
Stratenú dôstojnosť mi vrátila väzenská cela..... Vyrastal som v tradičnej katolíckej rodine. Môjotec a moja mama, o pat rokov staršia sestra a ja .môj otec bol veľmi dobrý , starostlivý a šikovný človek. Bol ozajstnou oporou našej rodiny. Bol veľmi pracovitý robotník a nakoľko mal v sebe bulharskú krv, mal v sebe vzťah k záhradkárstvu. Vedel vypestovať veľmi dobre paradajky a papriku, tohto sme mali každý rok hojne a predajom sme získavali dosť peňazí aby sme slušne a dôstojne žili a tak aj bolo. Nakoľko bol otec bulharského pôvodu, bol pravoslávneho vierovyznania, tak pri svadbe s mojou mamou, prešiel do katolíckej cirkvi. O mojej mame, sa mi ťažšie píše, ale skúsim to. Moja stará mama, mamina mama mala dve dcéry. Moja mama bola tou staršou, prvorodenou. Stará mama ich vychovávala v tej najväčšej zbožnosti ako vedela. Moja mama mala veľmi ťažké detstvo, lebo jej otec a môj starý otec, ktoré ho som nepoznal veľmi píjaval a trýznil a bíjaval celu rodinu. Moja mama, cely život pracovala na l f u k, ako laborantka, hygienička. V roku 1990 17.6. mi zomrel otec. Už som spomínal že bol veľmi starostlivý a všetko čo robil, robil pre rodinu. Niekto si povie že aké je to skvelé, mat takého otca. Je to tak mal som ho radšej ako mamu. Ani nie tak jeho ako peniaze, ktoré ma naučil príjmať , tým že mi všetko splnil čo som chcel, lebo sa vo mne videl. Moja mama, mala ozaj ťažké detstvo a to ju poznačilo aj naďalej aj keď sa vydala. Mala svoju predstavu o dokonalej rodine o nás o deťoch a toho sa úpenlivo držala. Vždy muselo byt po jej. Poviem vám pravdu, nikdy som ju nemal rád, nenávidel som ju a najradšej by som ju zabil. Vlastne ani otca som nemal rád, lebo keď zomrel tak mi vôbec nechýbal. Chýbali mi iba jeho peniaze a jeho dary, a veci ktoré mi podľa môjho želania kupoval. V rodine sme nemali úprimný rozhovor, ktorý by nás spájal a tam kde niet úprimnosti, tam veľmi ľahko vstupuje diabol so svojimi praktikami a zbraňami a to je klamstvo a neúprimnosť. Nechcem týmto zhadzovať svojich rodičov, lebo verím že mali ten najlepší úmysel vychovať čo najlepšie svoje deti. Problém je v tom, že v dnešnej dobe ľudia nevedia ako majú vychovávať deti. Čudujú sa ako je možne že stých malých anjelikov, ktorých si vypiplali, sa časom po dozretí stávajú diabli, veľký diabli. Takto to bolo aj v mojom prípade, a preto som sa rozhodol vám napísať o tom môj príbeh..... ......volám sa Marek, je rok 2009,august a ja budem mat o tri mesiace 33 rokov. Tak ako som už v úvode naznačil, tak do 13tich rokov som žil v úplnej a v celkom slušnej rodine. V 7 ročníku mi zomrel otec na zákernú rakovinu a ja som bol dovtedy najlepší žiak a vzor školy. Bol koniec školského roka a na mňa čakali prvé letne prázdniny bez otca. V záhrade nám zostalo po ňom nádherne dedičstvo v podobe paradajok a papriky. A tuto to začína stúpať... Spomínal som že som bol v rodine naučený iba prijímať a nie darovať a moju mamu som nemal rád, tak sa mi otvorili dvierka ku zlu, keď že otec už bol pod zemou, nemal mi nikto v tom zabraňovať. Začal som byt SLOBODNY. Cez letne prázdniny som začal predávať už spomínane paradajky a papriku. Na to že som mal iba 13 rokov som každé doobedie zarobil 3 tisíc korún a to sa mi stalo osudným. Keď že moja mama bola pre mňa iba špinavou handrou ,úctu a úprimnosť som k nej nemal, tak som ju začal klamať o peniaze a o krádať. Potom v 8 ročníku som sa stal najhorším žiakom školy. Z vyznamenaného žiaka sa stal štvorkár a aj známku zo správania som mal 4ku.Cez prázdniny som za získane peniaze začal hrávať hracie automaty a fajčiť cigarety. Cez školsky rok mi chýbali peniaze, tak som sa dal do kopy s vyvrheľmi našej školy. Začal som s nimi chodievať von a kradnúť. Časom som sa stal o sto krát horším ako ony. Moja mama bola s toho hotová, jej plány sa rozpadávali a bola s toho nešťastná. Ja som ju nemal rád, ale ona svojim materinským citom ma mala rada a snažila sa čo najlepšie ma vychovať. Lenže vo mne vyčíňali všetci diabli a ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, tak to bolo aj u mňa. Moju mamu som brutálne na jej narodeniny zbil a chcel som ju zabiť a všelijako inak som jej robil zle, samozrejme aj moja vagabundská kariéra sa USPESNE rozvíjala a napredovala. Keď moja mama videla že ma vyhodili zo školy a že so mňa nič nebude, tak ma opustila úplne a už ako 17 ročný som býval sám. Bolo mi dobre, veľmi dobre robil som si čo som chcel, veľa som kradol hlavne kolesa a autorádia. Keď že človek je tvor spoločensky tak aj ja som si našiel veľmi rýchlo mne podobnú partiu, ktorá kradla auta. Tam mi začala takzvaná zlodejská nadstavba a veľmi mi to všetko chutilo. To som mal 18 rokov. ,ale aj problémy nedali na seba dlho čakať. Keď že som každú noc kradol, tak sa stalo že ma prichytila polícia. V novembri 1994 som mal 18 rokov a v MARCI 1995 ma po prví krát zavreli do basy. Na nováčika som tam bol 20 mesiacov a 16 dni a to mi ešte rok odpustili, čiže na slobodu som sa dostal v novembri 1996.Keď ma prepustili na slobodu, tak som bol už vlastne bezdomovec, lebo mama ma už do nášho spoločného bytu nepustila. U nej som si všetky možnosti premrhal a už nebola ochotná so mnou niečo tvoriť, ani som sa nečudoval potom všetkom zlom čo som jej napáchal a spôsobil...ale predsa som na ulici nezostal, lebo mali sme po otcovi záhradu a v nej bola celkom dôstojná murovaná chata. Takže tam som zakotvil a ocitol som sa na novom začiatku. Zo začiatku po prepustení som sa chcel normálne zamestnať a slušne žiť, ale netrvalo to dlho a asi po troch mesiacoch sa začala moja nová éra kradnutia.. Veľmi rýchlo som spoznal nových ľudí, ktorý mali dosť veľký vplyv na vagabundské podsvetie, tak som skrze nove známosti získal nových zákazníkov, ktorý by odo mňa kupovali kradnuté autá. Prišli nove možnosti väčších zárobkov a ja som vedel že teraz to už dotiahnem ďaleko, nakoľko som mával veľa peňazí asi tak 50 tisíc na týždeň, tak som sa začal draho obliekať, hrať hazardne hry, automaty a žiť nočným životom po baroch a diskotékach, tak akoby to nestačilo, tak môj vtedajší pán diabol, ktorý privádza človeka do svojho otroctva aby ho trápil, týral a napokon zabil, mi daroval spoznať lásku svojho života a tou bola droga menom KOKAIN. Toto naše prvé stretnutie bolo to čo mi najviac v živote chýbalo. s tejto drogy som zakúsil ozajstnú slobodu a bol som sám sebou. Všetci mi vravievali že som veľmi milý, keď si šnupnem kokaín a v realite som bol veľký chrapúň, hajzel, klamár, falošný intrigán a vagabund. Kokaín mi dával silu byt slobodným, ale bola to falošná sloboda, ktorá hraje človeku na city a ničí mu emotívnu stránku, likviduje mu cele vnútro dušu, psychu i ducha. Skrze drogu diabol ovládne človeka a zničí aj to malo pekného čo ma človek v sebe, toto je ovocím drogy, ktorá je diablovou zbraňou. Na koľko moja kariéra stúpala, naučil som sa kradnúť drahšie auta, tak som mal aj viac peňazí, môj obzor hýrivého života sa rozširoval a naplnenie som nachádzal v robení zla. Keď som niečo zle vykonal tak som cítil v srdci pokoj a bol som šťastný. Takto to išlo až do roku 2000,ked som v apríli mal sud za krádež auta a dostal som jeden rok basy. Keď že to bol nástup z volnej nohy, tak mi to prišlo poštou, aby som najneskôr do 15tich dni nastúpil na výkon trestu. Samozrejme že som nenastúpil, tak na mňa vydali zatykač. Dva a pol roka trvalo polícii pokým ma chytila, ale ten dva a pol ročný čas bol pre mňa hotovým peklom. Moje dávky kokaínu sa zvýšili a sním aj výdaje, viac som hazardoval a moja týždenná réžia sa vyšplhala niekedy aj na 300 tisíc korún, ale 200 tisíc to bolo normálne. Bolo to hotové peklo, možno si poviete že prečo som s toho života jednoducho neodišiel, ale verte mi to nie je človeku samému možné. Našťastie pre mňa aj keď som nemal nikoho kto by mi pomohol, tak predsa na mňa niekto verne čakal aby mi pomohol a tým priateľom bol môj 1 rok za mrežami. Keď som bol najviac zničený a prefetovaný a nevedel som čo ďalej tak ma chytili a dali do basy. Aké šťastie, kto vie akoby som dopadol. Takže mal som presne 26 rokov keď som sa ocitol znovu vo väzenskej cele, už nie ako nováčik ale skúsený zločinec. Bol to môj najkrajší deň môjho života, lebo hoci som bol zavretý, tak som bol slobodný. Nepotreboval som viac kradnúť, drogovať a páchať zlo, samozrejme aj preto, lebo som nemohol a musel som sa zmieriť stým čo je. Od prvého prepustenia z basy do druhého zavretia 1996 november-2002 november prešlo na chlp 6 rokov, čo je satanova šestka. Celých šesť rokov som bol v moci diabla a jediným svetielkom nadeje mi bola stará mama, mamina mama, ktorá ma nikdy nezavrhla a vždy ma vedela prijať k sebe ako človeka. Moja mama jej stále vyčítala, že čo ma púšťa k sebe, že ju okradnem alebo zabijem a tak. Ale ona jej odvetila že ukradnúť jej nemám čo a že keď ju zabijem, tak zomrieť aj tak raz musí a že som jej vnuk a jej kresťanská láska jej nedovolí aby odmietla svojho blížneho. Keď som k nej chodil na návštevu, tak mi vždy dohovárala s takou veľkou láskou, že som sa v jej prítomnosti veľmi dobre cítil. Jej dobrota vo mne potláčala moje zlostne a zvrátene myšlienky, a jej slova spôsobovali vo mne výčitky svedomia a za to všetko jej veľmi moc Ďakujem. Ale vrátim sa nazad k väzeniu. Takže zakúsil som slobodu a každý večer som sa začal modlievať otče náš, zdravas maria, sláva otcu a verím boha. Viem ľudia na toto moje počínanie nájdu ihneď odpoveď, ale často krát sa sami mýlia, lebo boh dal svojho syna, aby umrel za všetkých a preto on sa k nám prihovára všelijakými spôsobmi, len človek žijúci žiadosťami svojho tela nemôže byt vnímavým na vnuknutie jeho volania. Poviem vám to inak- dva a pol roka pred za vretím som sa doslova prejedol všetkého zla, to je akoby ste dva a pol roka jedli, len jedlo ktoré najviac neznášate, tak to bolo aj u mňa, lebo doma som nikdy nevidel to čo som ďalej ja robil, ale láska k peniazom tam bola už od mala a tam bola ta chyba mojich rodičov. Keď nemá človek, alebo rodina úprimný vzťah s Pánom Bohom, tak slúži diablovi a on si už nájde spôsob ako spraviť človeka nešťastným a zotročí ho skôr či neskôr. viete v dnešnej dobe je Najväčšímúspechom satana je v tom, že ľudia vôbec neveria, že on existuje. Možno je to ťažko stráviteľná myšlienka ale verte mi na vlastnej koži som prežil tyranstvo diablovo, ale Kristus je silnejší, lebo jeho láska ktorá prevyšuje každé poznanie je silnejšia ako diablove praktiky. Všeobecná predstava o Bohu v dnešnej dobe spočíva v tom, že si myslime že boh čaká na naše hriechy, aby potom poslal satana, ktorý nás po trestá. Toto je ten najväčší blud, lebo keby to tak bolo, znamenalo by to spoluprácu dobra zo zlom, spoluprácu Boha so satanom. Tiež si tu mnohokrát kladiem otázku. Keby to tak bola pravda, tak prečo ma Boh nedal potrestať rovno na ulici, ale musel som ísť do basy...veď boh nás netrestá, ale nás chce očistiť od poškvrny tohto sveta a svoju lásku nám zjavil vo svojom synovi Ježišovi Kristovi, ktorý za nás v danom čase zomrel na kríži a svojou predrahocennou krvou nás oslobodil s tyranstva diablovho a slávou všemohúceho boha bol vzkriesený z mŕtvych. Týmto sa nechcem ospravedlňovať za to čo som robil po celé tie roky, ale chcem poukázať že až v base som bol schopný dať priestor bohu a jeho veľkorysej láske, aby vstúpila do môjho života. Teraz už s istotou viem že to je tak, lebo to prejedenie sa zlom vo mne spôsobilo to že som dobre spoznal márnosť toho všetkého čo som žil ako vagabund. Počas výkonu trestu som spolupracoval s políciou a pomohol som im objasniť dosť veľa prípadov čo sa týka krádeží áut a korupcie. Môj motív sa rozhodnúť takto nebol jednoduchý, ale uvedomil som si, že keď sa po roku trestu vrátim medzi vagabundov, tak môj život je úplne hotový, ďalej som si uvedomil, že to čo som všetko ukradol, nikdy nevrátim, tak aspoň pomôžem polícii nájsť ukradnuté auta a odhaľovať korupciu. A tak aj bolo. V novembri 2003,čiže po uplynutí trestu ma prepustili s basy a mňa hľadalo veľmi veľa ľudí, ktorý by ma určite špinavo zavraždili. Polícia mi pomohla, zobrali ma ihneď bývať do BB, takže nikto nevedel kde som. Toto bol už začiatok decembra 2003 a tu sa začína všetko na novo. V BB, som nikoho nepoznal, tak som sa strašne nudil a to vo mne vyvolalo túžbu po spoločenstve. Nuda vo mne spôsobila to že som začal chodiť do kostola. Chodil som každý deň a cítil som sa tam veľmi chladno ani sa nie je čo čudovať, však som bol plný hriechu a zlosti, ale postupne sa to začalo vyvíjať k lepšiemu. Začal som chodiť na sv. spoveď a postupne som sa lepšie cítil v kostole. Prišiel január, február 2004 a v kostole ma oslovil jeden nenápadný chalan, ktorý ma zavolal na stretnutie mladých, ktoré bývalo každý pondelok, tak som išiel, len som mal strach, bol som paralyzovaný s mojej minulosti, lebo hriech v človeku ma jedinú moc a to je že človeka dokáže s paralyzovať, ale aj tak som s nim išiel a dobre som urobil. Na prvom stretnutí som mlčal a pozoroval som tých všetkých veriacich ľudí, na druhom stretnutí som im povedal o sebe a na moje veľmi veľké prekvapenie ma neodsúdili, ale ihneď mi chceli nejako pomôcť a na tretí pondelok som cestoval na známe mariánske pútnické miesto Medjugorie–BiH. Tak som presne 15.3.2004 tam cestoval aj spolu zo slovenskými pútnikmi, ktorý sa tam vybrali na týždenný pobyt. Naozaj som nevedel čo ma čaká a kde sa tam podejem a čo si tam počnem. Prišli sme tam na druhy deň 16.3.,okolo obeda a večer som išiel na svoj prvý životne dôležitý modlitebný program vo svojom živote. Program trval skoro tri hodiny a bol zložený s modlitieb sv. ruženca a sv. omše, ktorá sa tam každý deň slávi za pokoj vo svete. Pred koncom toho programu cez modlitbu slávnostného sv. ruženca som zažil dotyk božej lásky a veľké vyliatie ducha svätého a to bol dotyk, ktorý mi znovu začal premieňať život. Tak ako som sa v base rok očisťoval od žiadosti tela, tak mi začala aj duchovná očistca. Bolo to veľmi krásne a mňa prvý krát v živote naplnil boží pokoj. Naozaj človek hľadá naplnenie vo všeličom a všelikde, ale najväčším naplnením je Kristova láska, ktorá prevyšuje každú chápavosť a poznanie. Hneď som v tom kostole začal veľmi plakať a nevedel som odtiaľ odísť, bolo mi tam veľmi dobre. V tej chvíli mi prebehol pred očami celý môj život a zrazu som dostal veľkú ľútosť nad tým ako som žil a čo som robil. Vždy som vinil druhých za to aký som, ale v tej chvíli som pochopil, že vinný som si v prvom rade ja sám. Teraz už s istotou viem že to bol dar od Boha, ktorý mi daroval dar pokánia, aby mi cez sviatosť svätej spovede, ktorá je tribunálom jeho Božského milosrdenstva, daroval zakúsiť a prijať jeho odpustenie. Takto som vo veľkom nadšení začal spoznávať pravú tvar všemohúceho a dobrotivého boha. V medjugórii som žil tri mesiace a potom som išiel do Záhrebu Hr. kde ma sama božia prozreteľnosť doviedla do domu Sestier Matky TEREZY. Tam som bol až do septembra 2006,až potom som sa vrátil na Slovensko. Tak ako som zažil v medjugorii nadšenie z viery v boha, tak som u sestier spoznával ako slúžiť bohu a ako hľadať a plniť božiu volu. Ony mi boli živým príkladom a každý človek mal v ich očiach hodnotu Božieho daru. Veľmi veľa som od nich prijal, lebo ich praktizovanie viery bolo proste úžasne. Zažil som tam riadny očistec ducha a to cez utrpenie, ktoré som prežíval skrze svoje povahové vlastnosti a budovanie nového charakteru. Zomrieť starému charakteru a dovoliť bohu, aby skrze kríž ma pretvoril a vyformoval tak ako on chce. Kríž je nevyhnutnou súčasťou, keď chceme mať spoločenstvo s Bohom. Bez kríža niet vzkriesenia. Ježiš došiel na tuto zem a iba trpel, bolesť a utrpenie mu boli vždy najvernejšie priateľky, ale on prijal všetko a ponížil sa, bol ako baránok vedený na zabitie v sile slabosti a slovom ticha vykúpil svet. Boh sa nám v každodennom živote zjavuje vo všedných veciach ako napríklad, všetko čo človek ťažšie a s väčšou námahou dosiahne si viac váži, ako keď je niečo ľahko získane. Tak isto aj Ježišova obeta na kríži bola nám darovaná ako dlžobný úpis za hriechy pýchy Adama a Evy. Viete u týchto sestier som pracoval so starými ľuďmi, kúpaval som ich.....a tak.. A videl som aký boli nevďačný a hnusný, ale videl som aj to že najväčšou zbraňou sestier bola LASKA.DOBROTA a NEKONECNE MILOSRDENSTVO. Tak som sa pravidelne modlieval sv. ruženec, aby som dostal silu reagovať podľa príkladu sestier a pomaly to aj šlo a s božou pomocou sme si vytvorili veľmi pekne vzťahy. Uvedomil som si, že ich zmeniť nemôžem, tak som začal od seba. Snažil som sa byt viac trpezlivý a láskavý, to mi dodalo silu viac ich počúvať a tak... V dnešnej dobe je najviac psychických chorôb s toho, že ľudia nemajú blížneho kto by ich vypočul a zahrnul láskou. Začal som vnímať život, úplne ináč ako v minulosti, božia milosť mi skrze modlitbu pretvárala srdce a ja som pomaly nadobúdal hodnotu človeka. Vždy som bol naučený brať a tuto som spoznal milosť darovania sa a pochopil som že darovať sa znamená byt šťastný, naplnený a spokojný. Pán Ježiš nám povedal pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám nedávam ako svet...a v tom je ten rozdiel medzi božou láskou a láskou tohto sveta. Lebo Božia láska nás učí a vedie k darovaniu sa a láska tohto sveta nás zotročuje, skrze žiadostivosť, ktorá je vo svete. Keď som začal takto zmýšľať, tak som začal aj postupne chápať prečo som zažil toľko zotročovania a zla, ktoré som vykonával. Spomínal som, že od rodičov som bol naučený prijímať a nie darovať sa ,je to opak božej darujúcej sa lásky a znovu s istotou a presvedčením môžem povedať, že moji rodičia určite mali ten najlepší úmysel dobre vychovať svoje deti, ale skrze tu dokonalosť, ktorá bola v našej rodine na prvom mieste, nemohol Boh vstúpiť medzi nás. Pamätám si ako stará mama, veľa krát vravievala mojej mame. Dcéra moja, dala som ti hodnoty ktoré máš žiť a odovzdávať ďalej, ale ty supluješ pána boha a veľmi zle dopadneš, keď sa nezačneš meniť. Áno každý musí začať od seba, priznať si Pravdu, že som taký aký som, prosiť boha aby mi dal silu sebaprijať sa a skrze pokoru, ktorá rozbíja naše premakane ego, nás môže Boh premieňať. Na začiatku obrátenia, mnoho ľudí robí chybu a urobil som ju aj ja. Myslel som si, že už nekradnem a nedrogujem, tak som sa modlieval za dobru prácu, ženu, priateľov a.t.d...... ,ale po určitom čase som zistil, že to je veľmi veľká chyba, lebo sú to určite pekne a dôležité veci, ktoré rozširujú a budujú božie kráľovstvo, ale aj tak je to modlitba MALOMYSELNOSTI, lebo som pozvaný aby som žil spoločenstvo s Bohom a toto všetko dostanem navyše. Začal som sa viac modlievať za čistotu srdca a vtedy som aj začal chápať, že základ múdrosti je veta opytovacia. PANE Bože, čo chceš, aby som robil. Keď tato otázka vychádza s úprimného, čistého a pokorného srdca, tak sa človek podriaďuje Bohu jeho zvrchovanosti a všemohúcnosti, vtedy je schopný pochopiť že bez jeho stvoriteľskej dobroty nemôže nič urobiť. Vtedy začala vo mne viera v zmŕtvychvstalého Krista rásť. Všetko čo som v živote podnikal, bolo bez jeho požehnania takže to nemohlo budovať dobro a to čo nebuduje dobro, človeka zotročuje. Použijem prakticky príklad muža a ženy. Keď budem od svojej partnerky, ktorú tvrdím, že nadovšetko milujem stále pýtať a niečo po nej žiadať tak sa mi odcudzí, a zase naopak, keď ju budem snažiť sa prekvapovať tak ju v láske rozpálim. Zase tu mame žiadostivosť a darovanie sa. Takto to je aj u Boha. On nie je automat, kde hodím mincu a dá mi kávu, čiže niečo za niečo, ale keď človek začne hľadať, spoznávať a naplno plniť božiu volu, vtedy sa stáva milovaným božím dieťaťom. Takto mi začal Boh premieňať zmýšľanie a ja som sa so zatrpknutého, depresívneho a ustráchaného človeka, začal stávať hodnotným a radostným mladým mužom. Pán Ježiš mi daroval modlitbu svätého ruženca, kde je naplno prítomná jeho matka Panna Mária, ktorú veľmi milujem a ktorá mi začala vynahradzovať všetko to čo mi moja mama nevedela dať. Ona je ľaliou panenskej čistoty, skrze ňu sme dostali pôvodcu života Ježiša. Cez modlitbu svätého ruženca ma Mária učila a aj učí spoznávať pravú tvar nášho milujúceho boha a jeho milosrdnú a odpúšťajúcu lásku, ktorá sa dokonale zjavila na kríži. Panna Maria ma cez svätý ruženec naučila porozumieť veľmi dôležitej veci a to nasledovnej. Tak ako sa v modlitbe Zdravas Mária modlime, že Ježiš je plodom jej požehnaného lona, tak plodom modlitby sv. ruženca sú sviatosti, najme sv. spoveď a sv. prijímanie. Pochopil som že v modlitbe nemôžem nájsť úplne naplnenie, ale modlitba ma pripravuje na stretnutie s Ježišom vo sv. omši čo je vrcholom tu na zemi, čiže nikdy nemôžem zameniť sv. omšu za modlitbu sv. ruženca, ale ružencom sa pripravovať na stretnutie s Ježišom. Pochopil som, že sv. ruženec je modlitbou nie len o opakovaním Zdravas Mária, ale je to Biblicko-meditatívna modlitba, ktorá nás učí poznávať a milovať Ježiša... Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia a toto Kristovo zvolanie v praxi nedalo na seba dlho čakať. Takže v septembri 2006 som sa vrátil na Slovensko a zase s pomocou toho policajta som sa usadil blízko BB, v dedine Valaská pri Brezne. Tam som býval v jednom penzióne a tam som aj pracoval. Všetko bolo tak ako ma byt a ja som sa stal plnohodnotným človekom, mohol som slovom aj skutkami dosvedčovať to čo mi spôsobil Boh, ako ma vytrhol s tyranstva diablovho. Lenže čoskoro prišli skúšky a to v podobe bývalých problémov kradnutých áut. neboj nevrátil som sa nazad do toho pekla, ale verne ma čakal sud s krádeži ešte s roku 1999. Pred SUDOM som stal ako obžalovaný s dvoch kradnutých aut, v prípravnom konaní, ktorá sa konala ešte za mojej starej vagabundskej éry, som si zriadil dokonalú obhajobu, aby ma nemohli odsúdiť. Táto moja obhajoba sa zakladala na falošných svedkoch, čiže na klamstve. V súdnej sieni sa každý človek tvári že je nevinný a vina mu priam srší s tváre. Toto bol pre mňa veľmi veľký problém, lebo som si bol vedomí toho, že ma zase zavrú do basy. Tak som 12.12. 2006,prišiel na sud a sudca mi povedal, že nemôže začať pojednávať nakoľko nikto na sud neprišiel, iba ja sám. Ja som sa zahľadel na Slovenský štátny znak v súdnej miestnosti, ktorý ma v sebe Cyrilo, metodský kríž a sudcovi som odvážne povedal, nech dnes ten sud skonči, že ty ľudia, svedkovia sú tu zbytočný, lebo ja som ich nahovoril, aby krivo svedčili v prospech mňa. Sudca s prokurátorkou ostali ako obarený, povedal som im že už 4 roky som sa nedopustil trestného činu a žijem život s bohom, v ktorom sa nesmie klamať, tak sa priznávam k tomu aj so všetkým postihom, ktorý ma za to postihne. Sudca sa postavil vyzliekol si zo seba ten jeho sudcovsky plášť a povedal mi, že on vie o mojej spolupráci s políciou a hneď nato sa spýtal prokurátorky čo navrhuje. Ona pozrela do spisu a mala tam napísane žiadať pre mňa tri roky basy, vravím si no hotovo, moja viera v boha sa rozsypávala, ale sudca jej hneď povedal, že nech zatelefonuje na prokuratúru, že žiadny trest sa nebude ukladať a tak aj bolo. Toto bol pre mňa veľmi veľký šok. Celu cestu na súd som sa modlil nech sa stane božia vola, ale priznám sa mal som aj tak strach, a sudca tohto sveta, ktorý súdi spravodlivosť mi odpustil trest. Tato životne dôležitá skutočnosť ma nútila viac sa zamýšľať nad tým čo to znamená odpustenie. Začal som chápať, že Kristus na kríži, nielen odpustil ale aj človeka ospravedlnil. Keby ho nebol ospravedlnil, tak by sme žili v strachu s trestu za spáchane hriechy a strach a sloboda nemôžu ísť spolu, lebo človek by nemohol byt slobodným a keď nie som slobodným nemôžem naplno milovať a vtedy som polovičný. Ale Kristus sa odovzdal nie polovičný ale cely. Vďaka tomu sudu som pochopil, že sudca tohto sveta mi odpustil trest, tak o čo skôr milosrdný boh, ktorý za vykúpenie človeka dal strýzniť svojho syna, aby sme mi žili. Vidíte zase sa boh zjavil, aby pretvoril môj problém na dobro a mne skrze to daroval nove poznanie a dar väčšej viery. Ale na začiatku tohto vyriešenia a odpustenia stala pravda a moje priznanie a vlastne tým som mu dovolil vstúpiť do danej situácie môjho života. Kristovo odpustenie je tou najväčšou zbraňou, ktorou môžeme víťaziť nad diablom. Jeho odpustenie rozháňa tmu a láska vytvára priestor, aby mohla cez nás pretekať božia milosť a k tomu sme všetci pozvaný. Kristovo odpustenie dokáže človeka ozdraviť aj od zákerných chorôb. Keby sme si mi ľudia dokázali navzájom viac odpúšťať a viac sa prijímať a milovať taký aký sme, tak by sme určite boli uchránený od všelijakých katastrof a chorôb. Problém je v tom, že naše rozbité vzťahy nás z vnútra rozožierajú a spôsobujú nám duchovne nádory, ktoré sa postupne, keď nerobíme pokánie, nápravu, tak sa časom začínajú pretavovať na fyzické a človek často smrteľne ochorie. Poradím vám, skúste sa 15 minút denne pozerať na kríž, iba pozerať a sám boh vás začne postupne poučovať a daruje vám poznanie a dokonalosť svojej odpúšťajúcej lásky, lebo Kristova láska prevyšuje každé poznanie, lebo jeho láska zvíťazila nad hriechom a smrťou, ona je proste dokonalá. Veľa krát sa stáva, že po obrátení, alebo lepšie po znovuzrodení sa v Bohu, s človekom zmetajú emócie. Všeobecne je dokázané, že človek ktorý si zakladá na svojich emóciách a pocitoch je psychicky veľmi slabý. Keď som začal spoznávať boha, vtedy som sa vlastne znovu narodil, ale moje emócie tiež boli dosť zničene z tej minulosti, ktorú som žil. Z toho som zažil nadšenie, čo je síce super a veľmi potrebne ako prvý krok, ale cez nadšenie mi neprídeme do božieho kráľovstva, ale cez presvedčenie, čiže cez kríž. Keď človek žijúci svoju vieru s bohom prežíva emotívne, tak nikdy neprichádza k pravému poznaniu a odovzdaniu sa do jeho lásky. Vlastne emócie sa mu stávajú prekážkou k tomuto bodu dokonalosti a časom samotná osoba zisťuje, že nieje šťastná aj keď žije spoločenstvo s bohom. V tomto robí chybu mnoho veriacich a prešiel som tým aj ja. Časom som si začal uvedomovať, že emócie ma oddeľujú od kríža od poznávania a plnenia Božej vole. Kristovou obetou na kríži a jeho slávnym zmŕtvychstaním dostal každý problém a kríž zmysel ,lebo každý kríž mali či veľký vedie k vzkrieseniu ak ho spojíme s tým Kristovým krížom. Veď predsa na kríži zomrela smrť a zrodil sa nový život, život v Kristovi. Sám som to na vlastnej koži prežil s istotou a s presvedčením si dovoľujem povedať, že každý človek ktorý sa nazýva kresťanom, čiže aj ja, keď budeme prežívať svoju vieru iba emotívne, tak sa staneme kresťanom ktorý vyprázdňuje Kristov kríž, doslovne to znamená, že som nepriateľom Kristovho kríža. Vtedy strácame duchovný zrak a stávame sa slepcami, duchovnými slepcami, čoho plodom je sebectvo a egoizmus. Potom nielen že už nehladíme na Krista, ktorý za nás zomrel, ale zabúdame aj na to čo boh všetko pre nás urobil a ako štedro a veľkoryso nám odpustil. Vtedy sa človek ocitá vo veľkom nebezpečenstve. Pán Ježiš nám hovorí BDEJTE a MODLITE SA,LEBO NEPOZNATE DEN ANI HODINU. S toho vyplýva, že viera v boha je každodenným úkonom, každodenným sa obnovovaním a narastaním v poznaní Kristovej lásky, ktorá prevyšuje každé poznanie a je činná skrze žive skutky kresťanskej lásky, podľa príkladu nášho pána Ježiša Krista........Skúsim vám opísať ako vidím emócie s pohľadu nášho pána Ježiša Krista. Budem sa vyjadrovať vetami opytovacími a to je nasledovne.. Keby sa Kristus riadil svojimi emóciami a nie presvedčením a úplným odovzdaním sa vo viere do náručia nebeského otca, Vošiel by do Getsmanskej záhrady sa krvou potiť za nás a vziať na seba kalich utrpenia našich hriechov a všetkého čo nás zotročovalo. Odpoveď znie určite nie. Tak isto dal by sa ukrutne zbičovať, len na základe nejakých emócii a pocitov. Odpoveď znie určite nie a tak isto na kríži neumrel iba tak z nejakých emócii, ale s presvedčenia, že plní božiu volu a počas všetkého toho utrpenia mu bola láska nebeského otca hybnou silou, pomocou ktorej odsúdil a zlomil moc diablovu na kríži. Čiže žiadne emócie, ale hlboké presvedčenie a odovzdanie sa do náručia nášho stvoriteľa. Emócie sú v našom srdci dane bohom, aby sme skrze ne prežívali citlivosť nášho srdca a mohli sa radovať, alebo aj smútiť, ale vždy v správnom množstve. Veľa sa treba modliť za duchovnú rovnováhu našich emócii, lebo inakšie môžeme zostať navždy zmetený a nikdy dobre neporozumieme božiu lásku a jeho dobrotu voči nám, do ktorej nás on pozýva...Keď sa v srdci človeka koncentruje nadmerne množstvo emócii spôsobuje to chaos v samotnom človeku a to robí človeka psychicky labilným a v takom prípade sme Bohu žiaľ nie schopný prijať božiu volu a tým pádom sme ochudobnený o poznanie a plnenie božej voly, ktorou môžeme robiť radosť nášmu stvoriteľovi, ktorý nech je zvelebený na veky. Nikdy sa netreba zdávať, ale treba bojovať, tiež som si veľmi veľa vytrpel po kým som to začal takto chápať a nakoniec Boh náš stvoriteľ pozná naše srdce a on je väčší a silnejší ako naše srdce, nie len naše, ale aj ako všetky srdcia do kopy.........Keď sa modlíme ,tak nám pán boh dopraje duchovnej útechy, koľko on uzná za vhodné, to je tá elektrizujúca láska duch svätého, ale nikdy si nesmieme na tomto zakladať, lebo hoci práve vtedy, keď nič nepociťujeme a modlime sa s pevného presvedčenia, tak naša modlitba sa stáva modlitbou viery a úplného sa odovzdania sa do jeho náručia. Treba dávať na to veľký pozor a prosiť o dar rozlišovania, lebo VIERA NIE JE LEN VYTRZENIE,ALE NEPRESTAJNE SA ODOVZDANIE A PLNENIE BOZEJ VOLE. Každý sám pred Bohom sa musí postaviť pred otázku PRAVDY a spýtať sa ako je to so mnou–či ozaj verím, že Ježiš vstal zmŕtvych a skutkami lásky o tom svedčím, alebo sa veziem iba na tom krásnom duchovnom obláčiku, ktorý sa vola nadšenie. Sám so to zažil, že keď modliaci sa človek zažíva vo svojom živote sucho prazno, tak sa stáva schopným prijať a naplno plniť božiu volu. Jednoducho povedané stáva sa ZRELYM a to je to kde nás Boh chce priviesť. Sv. Páter Pio hovoril, že väčia radosť ako sa radovať v nebi, je vtedy keď človek hľadá a naplno plní Božiu volu na zemi. Nikdy sa netreba vzdávať, aj keď zlyhávame, Náš dobrotivý Boh má snami trpezlivosť a zhovievavosť a treba vždy bojovať, bez ohľadu na to, aký bude výsledok, lebo ten boj ktorý zvádzame sa stáva sám víťazom a nakoniec spása je aj tak tým najväčším darom, ktorý nám daroval.
Modlitba v mojom živote, spôsobovala od prvého dňa dosť veľké a znamenité veci. Začal som sa radovať, začal som spoznávať samého seba a začal som vidieť čo všetko je vo mne dobré ale aj zlé. Modlitba je ako zrkadlo, ktoré nás uspôsobuje vidieť v pravde takých aký sme. Priznám sa, že veľa krát mi bolo doslova špatne, keď som videl čo je vo mne, koľko bordelu je v mojom srdci. V takýchto doslova smutných chvíľach som sa cez modlitbu učil prijať seba samého ako boží dar. Je to veľmi dôležité, dokázať prijať samého seba, lebo diabol nikdy nespí a duša ktorá mu bola vytrhnutá Božou milosťou z rúk je preňho veľmi nebezpečná, lebo on dobre vie, že Boh takéto duše obdarováva a uschopňuje väčšou horlivosťou a väčším zápalom preň ho a skrze horlivosť ho pozýva bližšie k sebe a do služby pre záchranu duši. Ja si začínam až teraz po siedmich rokoch hlbšie uvedomovať akým veľkým darom je pre mňa modlitba a aký veľký pozor si musím dávať na to ako sa pomodlím čo len jeden otče náš. Viete, obrátenie sa k Bohu nespočíva iba v tom, že som prestal kradnúť a robiť zle ale obrátenie je vtedy, keď je moja viera činná skrze skutky lásky a najmä skrze odpustenie. Veľa krát v živote sa človek dokáže obetovať za všelijaké somariny a hlúposti, ale Boh po nás nechce, aby sme sa doslova obetovali, ale aby sa naša obeta spojila s láskou a skrze ňu sa stala milosrdenstvom. Určite na začiatku je dôležitá naša vola, lebo skrze ňu nás Boh privádza do poznania milosrdnej lásky. Dal nám svoj príklad vo svojom milovanom synovi Ježišovi, on nezomieral na kríži iba preto, že to poňom chcel jeho otec, ale zomieral a obetoval sa z lásky čoho plodom je Božie milosrdenstvo, na ktoré sa v modlitbe v korunke božieho milosrdenstva odvolávame. Dovoľujem si s istotou povedať, že keby sme si mi veriaci kresťania uvedomovali čo sa modlime v korunke božieho milosrdenstva a skrze túto modlitbu dokázali prijať tú skutočnosť, že boh nás nekonečne miluje, tak by v nás nikdy nebol duch pokrytectva a farizejstva. Panna Mária je nám všetkým živým príkladom a vzorom nábožnosti, ona je nádobou duchovnou, ona je milosti plnou, ona ako jediná so všetkých ľudí dokázala prijať všetky milosti a dary, ktoré jej boh ponúkol a nie len prijať, ale ich aj uskutočniť. Jej pokora spočívala s veľkej vďačnosti a prijímania všetkého čo jej božia prozreteľnosť vkladala na cestu v každodennom živote. Keď sa človek naučí všetko z božích rúk prijímať s vďačnosťou, hoci sú to veľa krát utrpenia a bolesti, tak vtedy nemá k nemu prístup zatrpknutosti a nespokojnosti. Vidím sám na sebe, že hoci túto pravdu som prijal s modlitby, ale v praxi je to úplné ináč. Duch ma usvedčuje z nedokonalosti a z hriešnosti a vtedy sa začínajú duchovné boje, kde sa ukazuje pravá nábožnosť. Sám na sebe vidím, že v stave tak zvanej búrky som prchký, zlostný, hašterivý a hlavne dobre tvrdohlavý. Ale Kristus nebol taký, bol tichý a pokorný, nikomu nezlorečil ani súdy nevynášal, ale z láskou trpel a v tom spočíva pravá nábožnosť. Takže sa nemám čim chváliť , iba ak tak svojimi nedostatkami a chybami. Tu je veľmi dôležité úprimne sa pokoriť pred pánom bohom a prosiť ho o dar sebaprijatia , a vtedy sa začína víťazstvo v duchovnom boji. Úprimnosťou Boha Dosahujeme a čistotou ho poživame....
Sv. Augustín hovorí, že v pekle sú takí kresťania, ktorí ako jednotlivci trpia viac než celé pohanské národy, lebo sami jednotlivo dostali viac milostí, ako tí modloslužobníci spolu.
Hovoríte, že údajne ste nevedeli, že je to hriech. „Ách, úbožiaci – odpovie Ježiš Kristus. – Keby ste sa narodili medzi modloslužobníkmi, ktorí nikdy nepočuli o opravdivom Bohu, mohli by ste sa zakrývať nevedomosťou.
Ale vy ste kresťania, vyrástli ste v lone katolíckej Cirkvi; svetlo vám nechýbalo. Cez svedomie, cez ľudí ťa Boh napomínal a ty nič.
Od najmladších rokov vás poučovali o večnom šťastí; o prostriedkoch na jeho dosiahnutie, trestali vaše priestupky a povzbudzovali vás k čnostiam. A teda vaša nevedomosť je zavinená.
Nešťastníci! Vaše ospravedlnenia vám prinášajú ešte väčšie prekliatie.Choďte do pekla na spálenie, spolu so svojou nevedomosťou!“
Preto Boh bude súdiť cudzoložných a smilných - Hebrejom. 13.4
V MOMENTE HRIEŠNEHO SEXU PRED MANŽELSTVOM AJ TO ČO K TOMU PREDCHÁDZA. OTVÁRAME DVERE ZLÝM DUCHOM A KLIATBÁM, KTORÉ MOŽU OVPLIVNIŤ - TERAJŠIE A BUDÚCE GENÉRÁCIE AŽ DO 7 POKOLENIA RODU
Keď dvaja ľudia čistí hoci ako anjeli, sa dlhšiu dobu stretávajú potajomky, nezostanú bez hriechu. To je tak, ako by sme slamu a žeravé uhlie dali k sebe, a chceli, aby sa to nechytilo. (sv. Alfonz) Koľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe.Zlo ostáva zlom, aj keď mu dám iné meno či nálepku
Dvaja ľudia, ktorí majú spolu pohlavní styk či tel. dotyky . Otec Tommy Tyson hovorí prvý o potrebe rozväzovať sexuálne – duchovné putá. Ak mal chlapec pred manželstvom sexuálny pomer či tel. dotyky zo šiestymi ženami, tak do manželstva berie nie jednu, ale všetkých šesť. Taj je to aj s dievčatami. Vytvára sa tým trvalé puto, ktoré nemôžeme zrušiť jednoduchým rozchodom. Možno tu je príčina, prečo je v dnešnej dobe toľko a rozvodov. Môžeme ho však zlomiť modlitbou za rozviazanie. Preto je potrebné, aby sa kňazi modlili spolu zo snúbencami modlitbu oslobodenia od predošlých partnerov...prekliatia
Citové vzťahy a a ko vplýva satan na citové zranenia
Diabli označujú cieľ, ktorý si démoni kladú: , Skaza, Zatratenie, Zničenie... či formy zla: Nespavosť, Des,zdravie Nesvornosť medzi ľudmi , Závisť,.... Zlá žiarlivosť napr. závidieť milosť Božiu, vec alebo osobu ( škodoradosť )= zámerne kazenie Božích plánov. ,
Ak máme pomstu, nenávisť, alebo ak reagujeme na zranenia trpkosťou a nenavisťou či neodpustením – otvárame dvere diablovi. Satan je zosobnená nenávisť. Ak nájde v človeku atmosféru nenávisti a trpkosti – je tam doma. závisť = nanávisť - je to stelesnený satan
Pre túto ranu sa môže stať človek agresívnim alebo sa naopak dostane do depresie, bude plní strachu. potrebuje vnútorné uzdravenie, uzdravenie tejto rany v srdci. Inak sa táto rana stane dverami, kadiaľ vchádza diabol.
Kým nedôjde k uzdraveniu, nemôže dôjsť ani k oslobodeniu. Niekedy môže krvácať celé roky. Preto Pán Ježiš hovorí budte milosrdní a majte súcit z tými čo trpia.. Pán Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorí ho prijímajú celkom bez ovocia. Prijímajú každý deň. Trávia niekoľko hodín v modlitbách, ale v ich živote sa neuskutočňuje žiadna premena, náprava... sú celkom nečinní...
Terézia sa narodila 8. apríla 1898 v Konnersreuthe ako prvé z jedenástich detí, v chudobnej krajčírskej rodine.
V roku 1918 pri hasení požiaru si vykĺbila chrbticu, čo spôsobilo jej postupné ochrnutie. Odvtedy bola pripútaná na lôžko v rodičovskom dome. Pokusy o vyliečenie v nemocnici boli bezvýsledné. Uprostred marca 1919 sa k ochrnutiu pridružila úplná slepota. Chorobu znášala trpezlivo.
Každodenne sa modlila za blahorečenie Terézie z Lisieux. Keď sa tak stalo, 29. apríla 1923, Terézia sa o tom dozvedela v spánku, akoby sa bol ktosi dotkol jej podušky. Prebudila sa a odrazu videla. Opäť mohla čítať.
Ochrnutá však ostala naďalej, kŕče ešte zosilneli. Už mohla ležať iba na chrbte. Od dlhého ležania mala na chrbte a na nohách veľké rany. Ľavá noha začala hnisať, trvalo to pol roka. Lekár sa obával, že jej budú musieť amputovať nohu (apríl 1925).
Dňa 17. mája 1925 sa náhle posadila na posteli. S pomocou príbuzných urobila niekoľko krokov. Svojmu duchovnému otcovi - farárovi Naberovi povedala, že uvidela zázračne krásne svetlo, z ktorého sa jej prihovoril nejaký hlas a spýtal sa, či sa chce uzdraviť. Povedala, že pokladá za dobré všetko, čo prichádza od milého Pána Boha, ktorý najlepšie vie, čo je dobré. Potom ten hlas pokračoval:
"Dnes smieš zažiť malú radosť. Môžeš si sadnúť. Skús to, aj ti pomôžem. Môžeš aj chodiť, ale trpieť budeš ešte mnoho... Utrpením sa zachráni viac duší ako kázňami."
Keď 11. júna opäť šla do kostola, polovica dediny sa zhromaždila na trhovisku. V noci 30. septembra 1925 sa jej znovu ukázalo svetlo a vľúdny hlas jej oznámil, že odteraz bude chodiť bez cudzej pomoci. Ráno, na úžas rodičov, odišla do kostola.
Dňa 13. novembra 1925 prizvaný lekár Dr. Seidl zistil, že Terezka má zápal slepého čreva a hrozí jeho prasknutie. Prikázal, aby ju previezli na okamžitú hospitalizáciu a operáciu do nemocnice vo Waldassene. Podľa svedectva privolaného kňaza - farára Nabera, Terezka predniesla svoju prosbu:
"Svätá Terezka, ty mi môžeš pomôcť. Už si mi neraz pomohla. Mne je to jedno, ale počúvaj, čo robí moja matka."
Vtedy sa zasa ukázalo svetlo a prehovoril hlas:
"...aby svet spoznal, že existuje aj vyšší zásah, teraz ťa nebudú musieť rezať. Vstaň, ihneď choď do kostola a poďakuj Bohu!"
Terezka vstala a odišla do kostola. Na druhý deň ju vyšetril Dr. Seidl a jej zdravotný stav ho prekvapil.
Terézia Neumannová od septembra 1927 až do konca svojho života, čiže 35 rokov, žila bez akéhokoľvek jedla a nápojov! Jedinou jej stravou bolo každodenné sv. prijímanie. Už predtým, od Vianoc r. 1926, definitívne odmietala potravu. V júli 1927 bola Terezka (s jej súhlasom a na podnet ordinariátu v Regensburgu) pod prísnou kontrolou lekárskej komisie a štyroch sestier pod prísahou, celých 15 dní (človek môže bez potravy a tekutín vydržať maximálne 11 dní). Počas týchto 15 dní Terezku čo najprísnejšie kontrolovali podľa lekárskych a cirkevných smerníc vždy dve sestričky.
(Treba si uvedomiť zodpovednosť veriaceho človeka pri prísahe.)
Merali ešte aj ústnu vodu, kontrolovali všetky výlučky. Fotografovali krvácajúce stigmy, skúmali aj krv. Počas týchto 15 dní komisia nezistila nijaké prijímanie potravy! Na začiatku pokusu vážila 55 kg, po piatkovom utrpení jej váha klesla raz na 51 kg, inokedy na 52,5 kg a po ukončení experimentu opäť vážila 55 kg.
V posudku preláta Dr. Franza X. Mayra, vysokoškolského profesora chémie, biológie a geológie, sa píše:
"Teréziu Neumannovú poznám už takmer 11 rokov... Ani nevedomý podvod neprichádza do úvahy. Je psychicky zdravá. K vyšetrovaniu z r. 1927 Dr. Seidl a Dr. Ewald, ako aj príslušný biskupský úrad uvádzajú, že všetky štyri sestričky, ktoré vykonávali pozorovania, boli pod prísahou a svoju úlohu svedomito a bez výhrad splnili. V čase od 14. do 18. júla 1927 Terézia Neumannová neprijala nijakú prirodzenú, či už pevnú, alebo tekutú výživu. Vyšetrenie sa robilo v najhorúcejšej časti roka. Za normálnych okolností by sa u nej už o niekoľko dní dostavil mučivý pocit smädu. Predovšetkým by bola musela začať rapídne chradnúť už po prvom piatku v dôsledku väčšej straty krvi. Počas celého vyšetrenia u Terézie vôbec nezaznamenali pocity hladu a smädu. Bez váhania možno tvrdiť, že človek, ktorý tak skvele prežije 15-dennú úplnú hladovku, istotne nie je ani inokedy odkázaný na zvyčajnú stravu a že mu možno uveriť, keď tvrdí, že je schopný žiť i bez stravovania."
Eichstättský zubný lekár Dr. Richard Diener v odbornom posudku tvrdí, že v Terezkinej ústnej dutine nebola nijaká zvyčajná bakteriálna flóra, ktorú vnáša potrava. Usudzuje, že je vylúčené, aby prijímala potravu ústami.
V roku 1926 sa u nej objavili stigmy. Na nohách, na rukách, na boku i na tvári. Stigmy jej ostali až do konca života.
Jej ošetrujúci lekár - zdravotný radca Dr. Seidl z Waldsassenu, zmeral jej ranu na boku: merala 31 x 3 cm. Stigmy pokladá za pravé a podľa jeho názoru tieto mimoriadne javy nemožno vysvetliť čisto prirodzenou cestou.
Primárka Dr. Lea Ritterová z Regensburgu: "Stigmy s hystériou nemajú nič spoločné. Stigmy Terézie Neumannovej nemožno vysvetľovať ako prirodzené. S tým súhlasí aj dvorný radca, prof. Tschermak von Seyssenegg."
Posudok preláta Dr. Franza X. Mayra, ktorý vypracoval pre biskupa Michala Buchbergera: "Pokiaľ ide o stigmy (Terézie), musím zdôrazniť, že rany, ktoré jedenásť rokov ostávajú takmer nezmenené, ktoré sa nikdy nezapália a ani nehnisajú, na druhej strane však odolávajú všetkým liekom, nemôžu byť medicínske rany."
Páter Gemelli, rektor Katolíckej univerzity v Miláne, sa o Terezkiných stigmách vyjadril v tom zmysle, že nemohli vzniknúť ani umelo, ani sugesciou a že sa nezistili ani sklony k hystérii. Aj podľa pozorovaní Jeho Eminencie, kardinála Faulhabera, toto krvácanie nie je umelo vyvolané.
Sú známe prípady, keď sa Terézia Neumannová vo vizionársko-extatickom stave voľne vznášala nad zemou. Vo dvoch prípadoch poznáme miesto i svedkov. Na chóre kaplnky opátstva sv. Walburga v Eichstätte predstavená Benedikta von Spiegelová videla, že Terezka sa počas premenenia ocitla vo výške jedného schodu. Druhý prípad pozorovali pri vízii na sviatok Nanebovzatia Panny Márie - 15. augusta 1938 v kláštore Tirschenreuthe.
Terézia Neumannová mávala počas roka aj sto vízií. Vízie Kristovho umučenia, vízie podľa Evanjelií, zo života apoštolov a svätých, duší zomrelých, pádu anjelov, Nanebovzatia Panny Márie. Vízie jej umožňovali účasť na veľkých cirkevných slávnostiach - napr. na otvorení Svätého roku v Ríme, pri vyhlásení dogmy o telesnom Nanebovzatí Panny Márie, na slávnostiach v Lurdoch, v Lisieux a vo Fatime.
Extázy Terézie Neumannovej sa vyznačujú dôležitými znakmi, ktorými sa podstatne odlišujú od všetkých prirodzených stavov tranzu, vytrženia a pod. - uvádza arcibiskup Teodorowitz.
Farár Jozef Naber: "Bez váhania položím i život za pravdivosť mimoriadnych javov, ktoré som pozoroval na Terézii Neumannovej."
Terézia víziu nielen videla, ale aj počula. Ak si počuté zapamätala, mohla slová i zopakovať, a to v jazykoch, ktoré sa nikdy neučila. O tom svečí aj kardinál z Ernakulamy (India), Dr. Joseph Parecatilla. Vychádza pritom z osobných rozhovorov s Terezkou. Terezka mu po vízii na otázku odpovedala v aramejčine (jazyku, ktorým hovoril Kristus), Kristove slová. Napr.: "Aba beedak appareth ruhi," čo znamená: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!"
Foneticky reprodukovala slová sv. Terézie, nazývanej Malá, ktoré povedala portugalsky.
Pri vízii Matky Božej v Lurdoch hovorila nespisovnou francúzštinou. Prof. Wutz a dr. Gerlich zistili, že slová zodpovedajú dialektu, akým sa hovorí v oblasti Pyrenejí.
Pri svätom prijímaní Terezke hostia v ústach zmizla bez prehltnutia, len čo bola vložená do úst. Potvrdzuje to kňaz Naber, viedenský židovský obchodník Dr. Benno Karpeles a iní.
Terézia zomrela 18. septembra 1962.
V r. 1982 regensburský biskup vydal dekrét, ktorým potvrdzuje prevzatie povinností, súvisiacich s procesom blahorečenia Terézie Neumannovej.
Medzi rokmi 1926 až 1962 za Terezkou prichádzalo denne i niekoľko sto osôb. Za deň rozprávala osobne asi s ôsmimi návštevníkmi. Celkove sa odhaduje, že Terezka poskytla rozhovor a útechu asi 50 000 návštevníkom. Asi 700-krát podstúpila piatkovú kalváriu. Státisíce ľudí hľadeli s vážnosťou, sčasti otrasení, na obraz jej utrpenia. Pri pohľade na krvou zaliatu tvár a krvácajúce stigmy sa nejednému vydrali slzy. K početným prípadom upevnenia viery u katolíkov i protestantov pribúdali oficiálne konverzie. Takto našiel cestu ku katolíckej Cirkvi aj lekárnik Bruno Rotschild, žid, ktorého neskôr vysvätili za kňaza.
Dr. Fritz Gerlich, šéfredaktor mníchovských novín, historik, príslušník protestantsko-kalvínskeho vyznania, si predsavzal, že odhalí akýkoľvek podvod, ak by sa v prípade Terézie vyskytoval. Do Mníchova sa vrátil ako biblický Pavol. Po ňom prestúpila na katolícku vieru aj žena a ich štyri deti.
Viedenský židovský obchodník Dr. Benno Karpeles sa nechal pokrstiť a krstnou matkou mu bola sama Terézia.
Mnohí návštevníci prišli len zo zvedavosti, no pri odchode navštívili chrám a prijali sviatosti. Arcibiskup Michael Buchberger z Regensburgu uvádza: "Návštevníci tu našli buď vypočutie, alebo odišli s útechou. Iní našli vieru a ďalší sa vo viere utvrdili."
Keď sa kňaz Naber opýtal Terezky: "Z čoho vlastne žiješ?", odvetila mu prosto: "Zo Spasiteľa."
Diecézny biskup. kardinál Dr. Rudolf Graber podčiarkol eucharistické pramene života Terézie Neumannovej, jej eucharistickú zbožnosť, ktorá potvrdzuje Ježišove slová, že (jeho) telo je opravdivý pokrm a (jeho) krv je opravdivý nápoj. Preto prvou výzvou života Terézie Neumannovej pre nás je uctievať a vzývať eucharistického Pána.
Takmer 40-ročné udržanie sa pri živote výlučne svätou Eucharistiou, jej intuitívne poznanie, vízia, ako Kristus zostupuje v okamihu premenenia, mystické vchádzanie a zachovávanie vo forme chleba v tele akoby boli novým dôkazom živej prítomnosti Krista vo Sviatosti oltárnej vloženým do našej pochybujúcej súčasnosti, aby nás povzbudili k veriacej odovzdanosti "skrytému božstvu".
Ctihodná Terézia Neumannová – O požehnaní
Nech nás inšpirujú slová, ktoré povedal Ježiš Terézii Neumannovej, stigmatizovanej Nemke, ktorá žila iba z Eucharistie:
"Drahá dcéra, chcem ťa naučiť, aby si s vrúcnosťou prijímala moje požehnanie. Snaž sa pochopiť, že keď prijímaš požehnanie môjho kňaza, deje sa čosi veľkého. Požehnanie je záplava mojej Božskej Svätosti. Otvor svoju dušu a dovoľ, aby sa stala svätou skrz moje požehnanie. Je to nebeská rosa pre dušu, cez ktorú všetko čo sa udeje, môže byť užitočné. Cez silu požehnania som dal kňazom moc otvoriť poklad môjho Srdca a vyliať dážď milostí na duše.
Keď kňaz požehnáva, to Ja dávam požehnanie. Vtedy plynie nekonečný prúd milostí z môjho Najsvätejšieho Srdca k duši, až kým ju úplne nenaplní. Maj vždy otvorené srdce, aby si nestratila dobrodenie požehnania. Skrz moje požehnanie dostávaš milosť lásky a pomoci pre dušu a pre telo. Moje sväté požehnanie zahŕňa v sebe všetku pomoc, ktorá je potrebná pre ľudstvo. Cez neho dostávaš silu a túžbu hľadať dobro, vyhýbať sa zlu, tešiť sa z ochrany mojich detí proti mocnostiam tmy. Je to veľké vyznamenanie, keď ti je udeľované požehnanie. Nemôžeš dostatočne pochopiť, koľko milosrdenstva cez neho dostávaš. Dbaj o to, aby si nikdy neprijímala požehnanie povrchne, alebo v roztržitosti, ale s celou a úplnou pozornosťou. Pred prijatím požehnania si chudobná, po jeho prijatí si bohatá.
Zarmucuje ma, že požehnanie Cirkvi je tak málo cenené a len zriedka prijímané. Dobrá vôľa je cez neho posilňovaná, podujatia dostanú moju osobitnú starostlivosť, slabosť je prekonávaná mojou silou. Myšlienky sú zduchovnené, a všetky zlé vplyvy neutralizované.
Moje požehnanie dostalo odo Mňa bezhraničnú silu: táto pochádza z nekonečnej lásky môjho Najsvätejšieho Srdca. Čím väčšia je horlivosť s akou je moje požehnanie dávané a prijímané, tým väčší je jeho účinok. Či ide o požehnanie dieťaťa, alebo o požehnanie celého sveta, požehnanie má väčšiu hodnotu ako tisíc svetov.
Uvažuj, že Boh je nesmierny, nesmierne veľký. Aké malé sú veci v porovnaní s Ním! Je to rovnaké, či požehnanie príjme iba jeden človek, alebo mnohí. Na tom nezáleží, lebo Ja dávam každému podľa miery jeho viery. A pretože som nekonečne bohatý, je vám dávané bez miery. Tvoja nádej nikdy nie je príliš veľká, všetko prekoná i tie tvoje najhlbšie očakávania!
Dcéra moja, chráň kňaza, ktorý udeľuje požehnanie. Vysoko si váž požehnané veci, tak sa budeš páčiť Mne, tvojmu Bohu. Zakaždým keď si prijala požehnanie, si užšie spojená so Mnou, opäť posvätená, uzdravená a chránená láskou môjho Najsvätejšieho Srdca.
Často držím v skrytosti účinky môjho požehnania, aby boli známe iba vo večnosti. Často sa zdá, že požehnanie nemá účinok, avšak jeho vplyv je zázračný. Aj účinky zdanlivo neúrodné, sú dobrodením, dosiahnutým cez sväté požehnanie. Toto sú tajomstvá mojej Prozreteľnosti, ktoré nechcem zverejňovať.
Moje požehnania mnohokrát plodia účinky duši neznáme. Maj preto veľkú dôveru v toto vyliatie môjho Srdca a vážne rozmýšľaj o tejto láskavosti (ktorej zdanlivé účinky sú pred tebou skryté).
Prijímaj sväté požehnanie s úprimným srdcom, lebo jeho milosti vojdú iba do poníženého srdca! Prijímaj ho s ochotou a s úmyslom stať sa lepšou. Vtedy prenikne do hĺbky tvojho srdca a splodí svoje účinky. Buď dcérou požehnania a vtedy ty sama budeš požehnaním pre iných." http://jezismaria.ic.cz/jezis_maria.htm
Nejestvuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu
Možno sa teraz spýtate, čo tu zvyčajne vedie k pádu. Každédieťa, ktoré sa učí katechizmus, ľahko odpovie, že dôvodom toho bývajú tance,plesy a dôverné kontakty dotyky s osobami opačného pohlavia, hudba, príliš voľné slová, neslušné oblečenie, nemierny vzťah * Ak teda, drahí bratia, chcete si zachovať čistotu duše, tak nutnemusíte čosi odmietať svojmu telu ináč vás ono privedie do zatratenia.*Aj plesy a tance sú v tomto ohľade veľmi nebezpečné. Najmenej trištvrtiny mladých ľudí sa kvôli ním dostáva do pazúrov nečistého ducha. Nemusím vám todokazovať, lebo to už, bohužiaľ viete z vlastnej skúsenosti. Koľko zlých myšlienok, koľko špinavých túžob a nemorálnych hriechov
ENCYKLIKA
SACERDOTII NOSTRI PRIMORDIA
SVÄTÝ JÁN MÁRIA VIANNEY
VYBRANÉ KÁZNE FARÁRA Z ARSU
Encyklika Pápeža Jána XXIII. katolíckemu episkopátu
na sté výročie nábožnej smrti svätého farára z Arsu,
1. augusta 1959
Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy;
tam bude plač a škrípanie zubami.
(Mt 22, 13)
Pozrime sa teda, aké pokánie ukladali v prvých storočiach Cirkvi. Ak niekto zbytočne vzýval meno Božie (čo je dnes všeobecným zvykom dokonca u detí, ktoré sa ešte nevedia modliť), tak ho odsúdili na pôst o chlebe a vode na sedem dní. Ak sa niekto radil s veštcami a čarodejníkmi, musel robiť pokánie sedem rokov. Za ťažkú prácu v nedeľu, hoci trvala iba krátko, dávali pokánie na tri roky. Za rozprávanie sa počas svätej omše odsudzovali na pôst o chlebe a vode na desať dní. Kto porušil jeden deň Veľkého pôstu, musel sa za to postiť sedem dní. Ak niekto v nedeľu alebo vo sviatok tancoval pred kostolom, musel robiť pokánie sedem rokov. Kto porušil suché (kántrove) dni, robil pokánie štyridsať dní o vode a chlebe. Za posmievanie sa biskupovi alebo kňazovi, za výsmech z ich náuky, odsudzovali na štyridsať dní pokánia. Ak vinou rodičov dieťa zomrelo bez svätého krstu, uložili im pokánie na tri roky. Za obliekanie a chodenie na plesy počas karnevalu vymeriavali tri roky pokánia. Ak sa chlapec alebo dievča oddávali nebezpečným tancom, museli robiť pokánie tri roky, a nové porušenie tohto predpisu hrozili kliatbou. Za nepotrebné cestovanie v nedeľu alebo vo sviatok bolo sedem dní pokánia. Ak sa dievča dopustilo hriechu so ženatým človekom, robilo pokánie desať rokov. Čím je, drahí moji, dnešné pokánie v porovnaní s tým, ktoré som vymenoval? A predsa Božia spravodlivosť je tá istá, ako bola kedysi. A dnes hriechy sú tak isto odporné v očiach Božích, ako boli v prvých storočiach Cirkvi a zasluhujú si taký istý trest. pokračovanie
Chcela by som sa vratit k otazke vztahu chlapca a dievcata pred manzelstvom. Pri citani pôvodnej otázky a dvoch odpovedi na nu som mala pocit, ze mozno aj pisatel "Zo Slovenska" sa pyta skor na prakticku stranku problemu. Chcela by som Vás poprosit, aby ste napisali nejake zakladne principy, coho by sa mali mlade dvojice pridrziavat, ale trochu konkretnejsie, ako "usilovat sa o cnost cistoty".
Vysvetlenie: Sama sice nie som veriaca, ale chodim s veriacim chlapcom a chcem respektovat jeho moralne zasady (tym skor, ze su mi tiez blizke). Preto by som chcela vediet, ci su v ramci vztahu mladych pred manzelstvom z krestanskeho hladiska dovolene vôbec nejake telesné prejavy naklonnosti. Samozrejme pod tym nemyslim na take cinnosti, ktore vedu vedome k vzbudeniu sexualneho vzrusenia, ale na take prejavy neznosti, ako bozk, objatie, drzanie sa za ruky,...
Na tuto otazku vacsinou aj knazi odpovedaju velmi hmlisto a pokial sa sem-tam najde konkretna odpoved, tie su velmi nejednotne. Existuje nejake jednotne stanovisko moralistov katolickej Cirkvi o tejto otazke?
Naozaj by som nechcela, aby mal môj priatel kvôli vztahu so mnou problemy svedomia, preto Vas prosim o radu.
Dakujem, s pozdravom Zuzana Odpoved Ahoj Zuzana!
Si naozaj zvlástna "neveriaca"! Hovorís o "usilovaní sa o cnost cistoty," o "krestanskom hladisku", vies ako "knazi odpovedajú" a "sem-tam sa u nich nájde konkrétna odpoved", zaujíma ta "stanovisko moralistov", - dal by Pán Boh, aby vsetci neveriaci mali takyto prístup k hladaniu zivotnej pravdy ako Ty! Musím povedat, ze Tvoja otázka mi padla velmi milo, zvlást s Tvojou poznámkou, ze nie si veriaca. Zaiste chápem, co más asi na mysli, totiz, ze si bez konkrétneho vierovyznania, alebo jednoducho "bez vyznania". V predoslych odpovediach som uz vlastne hovoril o tom, ze medzi "neveriacim" a "neveriacim" alebo "ateistom" a "ateistom" je casto zásadny rozdiel. Lebo je "neveriaci", ktory nemal este moznost poznat ucenie, ktoré nám bolo sprostredkované Bozím Zjavením, a je "neveriaci", ktory nechce verit, aj keby kolko dôvodov sa mu predkladalo pre vieru. Vidím, ze patrís k tym prvym, ktorí este nevedia, ze sú pozvaní do Královstva Bozieho Syna, ale zato nasledujú hlas svojho svedomia. Si vlastne vybornym príkladom toho, co uz na pociatku letopoctu povedal jeden z Otcov Cirkvi: „Ludská dusa je od prírody krestanská." Myslím, ze to bol sv. Cyprián (alebo Tertulián?).
Akokolvek, podme k Tvojej otázke! Myslím, ze mnohych bude zaujímat odpoved na nu, ale zároven mnohí budú asi potrebovat aj urcity cas, aby ju strávili. Áno, nasiel som celkom konkrétnu odpoved na Tvoje celkom konkrétne otázky.
Budem znovu citovat z knihy Ako sa vyhnút peklu, od Thomas Nelsona (ako je to v otázke 75), lebo nemyslím, ze by som sám napísal lepsie a viac na Tvoju otázku. Tu je teda citát z uvedenej knihy: Sú niektoré úkony, ktoré svojou prirodzenostou majú sklon spôsobovat sexuálne vzrusenie u normálnej osoby.
Tym sa treba vzdy vyhybat. Niektorí ludia sú neobycajne citliví. Títo ludia sa majú vyhybat aj tomu, co pre nich je blízkou prílezitostou pre hriechy necistoty, hoci tá istá vec nemusí byt problémom pre väcsinu inych.
Ako sa vyhnút peklu
Mnohé bozky alebo dlhy bozk je smrtelnym hriechom,lebo môze lahko vzbudit pohlavnú rozkos a sexuálnu vásen, ktoré môzu priviest osobu k spáchaniu smilstva alebo cudzolozstva.
Toto je osobitne pravdivé pri bozkoch s otvorenymi ústami, ked sa úcastníci dotykajú jazykami(zvyknú ho volat jazyckovy alebo francúzsky bozk).
Tento druh bozku je rozhodne predchodcom k sexuálnemu vztahu a je smrtelnym hriechom pre tych, ktorí nie sú manzelmi, hoci aj v danej situácii nedovedie k pomeru.
To isté platí aj o miláckovaní (petting), cize dotykaní sa citlivych castí tela inej osoby.
Toto je tiez predohrou k pomeru a je to rozhodne zakázané tym, ktorí nie sú manzelmi.
Toto platí tiez o prílisnom ci pridlhom objímaní, hoci sa môze zdat, ze toto spôsobuje len velmi jemny druh sexuálnej rozkose a nie je to velmi drázdivé
Predsa, ked sa to robí viac nez pár sekúnd, môze to viest k pohlavnej rozkosi a vzbudeniu vásní alebo k inej sexuálnej predohre a je preto smrtelnym hriechom. Aj tanec, ked druhú osobu drzíme vkontakte so svojím telom, je smrtelnym hriechom, lebo to nie je nic iné ako predlzené intímne objatie, ale má k tomu este pridany stimul rytmu, hudby a pohybu. Niekto môze povedat, ze im to dáva len "romanticky pocit." ale takyto "romanticky pocit" sa môze lahko vyvinút do pohlavnej rozkose. Plus, co môze byt pre jedného s tancujúcich partnerov "romantické", pre druhého môze byt váznym hriechom. Tancovanie samo v sebe nie je hriechom, ale tento druh tanca je. Tu si opät pripomenme varovanie zo Sv. Písma: „Kto miluje nebezpecenstvo, zahynie v nom" (Sir 3:27).
svätý Vianney - Nemravnosť a preháňanie v obliekaní tiež vedú k tomu odpornému hriechu. Prázdnota, ktorá sa prejavuje v spôsobe obliekania, veľmi často sa stáva príčinou nečistých pohľadov, nečistých myšlienok a dvojznačných, oplzlých rozhovorov. pokračovanie Dokonca i pridlhé drzanie rúk môze byt smrtelnym hriechom, co závisí od toho, ci to drázdi tych, ktorí to robia.
Pocas rozumne dlhej chvíle, pre väcsinu ludí, vo väcsine sitácií, to bezne nie je ziadnym hriechom. Avsak niektorí, závisiac od ich citlivosti a inych cinitelov, sa tomu mozno budú musiet úplne vyhnút. Tu k sebe musí byt kazdy úprimny a posúdit túto vec sám pre seba. Zopakujme to, aby to bolo úplné jasné, pre väcsinu ludí, vo väcsine sitácií nie je ziadny problém drzat si ruky krátku dobu, a bezná prax je proste morálne prijatelnym znakom lásky a náklonnosti. Ale pre niektorych môze byt prílezitostou hriechu a preto sa tomu musí vyhnút. Pre inych môze byt niekedy prílezitostou hriechu a preto sa má vtedy ukoncit a vyhnút sa tomu. Princípom vo vsetkych vyssie spomenutych úkonoch je, ze clovek musí rázne vyhybat vyhladávaniu, alebo prijímaniu toho, co sa nazyva "pohlavná (sexuálna) rozkos" (obycajne spojená s dotykom tiel), ktorá je rezervovaná vylucne manzelom. Lebo sexuálna predohra prinása tieto rozkose so sebou, a ako to uz bolo spomenuté, je podstatne nasmerovaná a casto v skutocnosti vedie k pomeru, ktory zase je vo svojej podstate nasmerovany a coskoro (za normálnych okolností) ústi do pocatia dietata. A len manzelia sú v pozícii vziat na seba zodpovednost, ktorá prislúcha rodicom. Sex, ako to hovorí Cirkev, a ako to vysvitá aj zo zdravého rozumu, je skutocne vsetok jednou cinnostou. Predchádzajúce úkony nie sú izolované od konecného úkonu. Sexuálna aktivita je ako strmy smyklavy svah, ktory vedie rychlo k ráznemu útesu, kde svah predstavuje sexuálnu predohru a útes sexuálny pomer. Ak niekto chce vyhnút tomu druhému, musí sa vyhnút tomu prvému. Sú navzájom neoblomne spojené. Hoci clovek nemieni mat sexuálny pomer a hoci v skutocnosti nemá sexuálny pomer, aj tak pácha smrtelny hriech, ked chcene podnikne ktorykolvek krok k sexuálnemu pomeru tym, ze sa podujme na ktorykolvek z vyssie spomenutych úkonov. Pretoze vsetok sex je jedinou spojenou cinnostou. Zapojit sa do ktorejkolvek jeho casti s niekym inym ako svojím manzelom (manzelkou) je smrtelnym hriechom.
Nedospelí, neinformovaní a naivní si môzu mysliet, ze katolícka pozícia ohladom sexuálnej predohry je puritánska a puntickárska, ale nie je. Je proste realistická. Je zalozená na správnom ponatí Bozieho zákona a na padlej ludskej prirodzenosti. Katolícka pozícia poníma, co sa takmer iste stane (ak nie hned, potom po case) ludom, ktorí flirtujú s nebezpecenstvom zapájaním sa do ktorejkolvek zo sexuálnych predohier vyssie spomenutych.
Nikto nepovie, ze také veci nie sú rozkosou. Boh nás tak uspôsobil, aby sme ich prezívali, aby zabezpecil pokracovanie ludského rodu, avsak sex polozil do ovzdusia lásky a manzelstva, aby nesmertelné duse, ktoré sa ludom narodia, mali matku a otca, ktorych potrebujú, aby ich chránili a vychovávali. Hriesni úcastníci v takychto predchádzajúcich aktivitách si mozno myslia, ze nepáchajú smrtelny hriech a/alebo, ze nechcú skoncit s pomerom, ale vzdy sa to stane.
Vyhnút sa blízkej prílezitosti tohto druhu hriechu je podstatné pre vyhnutie sa hriechom samotnym. (Opät, „blízka prílezitost k hriechu" je ktorákolvek osoba, miesto, vec alebo myslienka, ktorá pravdepodobne vovedie cloveka do hriechu.) Predovsetkym mladé zalúbené dvojice musia byt ostrazité, aby neupadli do takychto hriechov. Nebyt prílis dlho spolu sami (zvlást v dome alebo bytovke), a vo vseobecnosti vyhybat sa vsetkym situáciám, ktoré môzu viest k tymto hriechom pomôze ludom vyhnút sa im. Na zachovanie cistoty, podstatnymi pre tych, ktorí sa schádzajú s váznym úmyslom zobrat sa, sú modlitba, sviatosti a vzájomná spolupráca vyhnút sa tymto hriechom. Aby sa vyhlo hriechom necistoty, je dobré nemat dlhy zásnubny cas pred manzelstvom. A urcite najlepsie je ukoncit vztah s partnerom opacného pohlavia, ked si je clovek isty, ze to neprivedie k manzelstvu.
Svet nevidí zálezitosti v tomto jasnom svetle, ale skôr hlása, ze vsetci ludia majú vrodené právo na sexuálnu rozkos a majú právo urobit cokolvek je potrebné vyhnút sa pocatiu a/alebo narodeniu dietata. Takéto postoje sa otvorene predkladajú vo filmoch a masmédiách, ale sú v protive s Bozím zákonom a tych, ktorí sa angazujú v nezriadenej sexuálnej cinnosti, vedú do vsetkych moznych problémov a hlbokého nestastia v tomto zivote a do vecného nestastia pekla, ak neolutujú a zomrú s tymito hriechami na dusi. Hriesnici zijú vo velkej ilúzii, ze môzu akosi oklamat Boha a vyhnút sa potrestaniu, a to uz aj v tomto zivote, samotnymi hriechami, ktoré páchajú. Ale pocuj, co o tom hovorí Sväté Písmo: „Nemylte sa: „Boh sa vysmievat nedá. co clovek zaseje, to bude aj zat." (Gal 6:7) „Ale bezbozníci utrzia trest podla toho, ako zmyslali, oni, co pohrdli spravodlivym a odpadli od Pána." (Múd 3:10)
Ako som to uz predtym písal, sex je "atómová energia". Môze urobit vela dobrého, ale ak sa dve kritické mnozstvá uranu dostanú prílis blízko seba mimo reaktora (cize manzelstva), môze to narobit vela skody. Aby nám atómová energia slúzila, musíme striktne zachovávat bezpecnostné predpisy. Nuz, pravda, je to iba prirovnanie. Teda telesné prejavy náklonnosti sú dovolené a správne, ale majú byt regulované vyssie spomenutymi princípami. Nehovorí sa o "ziadnych" bozkoch, ale nevhodnych bozkoch, nehovorí sa o "ziadnych" objatiach, ale o dhych objatiach, nehovorí sa o ziadnom tanci, ale o tanci "na telo".
Partneri si majú sami povedat, kde majú problémy, aby si vzájomne pomohli vyhnút sa hriechom. Tiez, ak niektorá situácia alebo cinnost párkrát priviedla niektorého k pohlavnému vzruseniu, hoci tam nebol najmensí zly úmysel, treba sa jej v budúcnosti vyhnút. Cistota je mozná !! Boh od nás neziada nemozné. Ak od nás aj ziada nieco, co je nemozné pre nase sily, je to mozné, pretoze Boh nám vzdy ponúka svoju pomoc (ktorú voláme "milost"), ktorú dostaneme od Boha skrze modlitbu. Preto modlitba je prvym prostriedkom na zachovanie cistoty a pre veriacich katolíkov aj pristupovanie k sviatostiam (sv. prijímanie, spoved). Clovek, ktory je bez vyznania, mozno sa nedokáze modlit k Pánu Jezisovi alebo Panne Márii, ale aj on sa môze modlit k Bohu aspon v minimálnej miere, lebo kazdy môze povedat aspon tolko: Boze, ak si, pomôz mi! Ale obycajne clovek môze povedat aj viac.
Velmi sa mi páci myslienka Quista, ktory hovorí: Ak hladás iba telo, skoro ho spoznás, ak hladás u svojho partnera duchovné kvality, skoro ich vycerpás, ale ak idete za jednym cielom v zivote, nikdy vás to neomrzí. Najlepsie ako vyhnút zlému, je robit dobro alebo hladat dobro. Preto v Tvojom prípade, Zuzana, by som radil, aby ste sa rozprávali o viere, kedze tvoj chlapec je veriaci. Aby ste si túto otázku vyjasnili, lebo je to otázka celozivotného ciela. Zaiste viera je na prvom mieste dar Bozej milosti, ale my zo svojej strany máme urobit, co môzeme, - a Ty robís. Potom, zapájat sa do rôznych zaujímavych spolocenskych akcií.
Pomodlil som sa, aby Ti Boh dal cím skôr milost viery, ved podstata nasej viery je LÁSKA.
Tancom do pekla
Sv. Augustín tvrdí, že menším zlom by bolo celú nedeľu pracovať, ako ju stráviť na tancovačke! Áno, bratia moji, až na Poslednom súde sa presvedčíme, že týmito zábavami dievčatá, ktoré sa tak rady na nich zúčastňujú, spáchali viac hriechov, než majú vlasov na hlave . Koľko sa vtedy prihodí nečistých pohľadov, koľko túžob, koľko nečistých dotykov, koľko žiarlivosti a hádok? –
Dobre povedal trpiaci Jób: Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne (Jób 21, 12-13). Prorok Ezechiel z príkazu Boha hovorí Židom, že za tance dopadne na nich prísny trest, aby sa celý ľud Izraela začal toho obávať .
Sv. Ján Chryzostom tvrdí, že patriarchovia Abrahám, Izák a Jakub nedovoľovali vystrájať plesy na svojich zábavách, lebo sa báli trestu neba. Nakoniec, nepotrebujeme na to hľadať dlhé dôkazy. Iba sa spýtam: povedzte úprimne – chceli by ste zomrieť hneď po návrate z tanca? Určite nie. Sami sa priznáte, že nezmyselné oddávanie sa zábavám je zlou vecou a že sa treba z toho spovedať. Za čias Karola Boromejského osoby, ktoré viedli hlučný štýl života odsúdili na prísne pokánie, a niekedy ich dokonca exkomunikovali. V hodine smrti sa presvedčíte o pravdivosti toho, čo hovorím, ale pre mnohých už nebude čas na nápravu. Iba slepí môžu dokazovať, že pri tanci im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Keby tak malo byť, tak prečo ľudia, ktorí chceli získať nebo, tak starostlivo sa vyhýbali zábavám a tancom, prečo tak veľmi ľutovali šialenstvá mladosti
Teraz sa môžeme mýliť, ale raz príde deň, keď nám padnú z očí lupiny – deň, keď nám budú zbytočné veľké výhovorky; v ten deň budeme inými očami pozerať na svet. Nemravnosť a preháňanie v obliekaní tiež vedú k tomu odpornému hriechu. Prázdnota, ktorá sa prejavuje v spôsobe obliekania, veľmi často sa stáva príčinou nečistých pohľadov, nečistých myšlienok a dvojznačných, oplzlých rozhovorov.
Ak by si čo len trochu chcel pochopiť zlo, ktoré z toho vyplýva, tak musíš prinajmenšom na chvíľu padnúť na kolená pred krížom – padnúť tak, akoby si vlastne v tej chvíli mal byť súdený naveky. „Sveta znalí“ ľudia sú prameňom nečistoty a vražedným jedom pre tých, ktorí nemajú dostatočnú silu do boja s príležitosťami, ktoré sa im naskytujú. Pohoršujúci majú často veľmi vyzývajúcu tvár a smelý pohľad . Z ich správania hneď možno poznať, že sú otrávení nečistotou a pokúšajú sa nakaziť smrteľnou chorobou tých, ktorí pozerajú na nich bez patričnej ostražitosti. Uvážte, koľko zhnitých sŕdc sa túla po svete – sŕdc spaľovaných žiadostivosťou, sŕdc ktoré sú ako horiaci snop slamy?!
Ak ste pochopili, akým veľkým zlom je nečistota a koľkými spôsobmi sa možno dopustiť tohto hriechu, tak proste dobrého Boha, aby vás naplnil svätou bázňou a uchránil vás od týchto ošklivých pádov. Zamyslime sa teraz, čo treba robiť, aby sme sa ubránili týmto strašným hriechom – hriechom, ktorý toľko úbohých duší vlečie do zatratenia.
Teraz sa môžeme mýliť, ale raz príde deň, keď nám padnú z očí lupiny – deň, keď nám budú zbytočné veľké výhovorky; v ten deň budeme inými očami pozerať na svet. pokračovanie
Ako sa vyhnút peklu KRESŤAN A KÚPALISKÁ Dostojny o. Eirene,
chcela by som Vas poprosit o vysvetlenie problemu krestan a kupaliska.
Rodicia nas vychovali v tom, ze krestan nema chodit na kupaliska, nema sa obnazovat, zvlast dievca, lebo tak vystavuje svoje telo necistym myslienkam (niekde som citala, ze taky clovek nie je bez hriechu) pre ludi na okoli, hlavne muzom. Na kupaliska nechodim. Ale zamyslela som sa nad tym, pretoze nie vsetci "krestania" to tak chapu a nerobia z toho problem. Bud to odvovodnia tym, ze medzi tolkymi ludmi zapadnu a nikto si ich vsimat nebude, a ak ma clovek cisty umysel nie je to nic zle, alebo ze sa da len okupat a ist prec. Napokon, plavanie je pre zdravie prospesne.
Jasne suhlasim s tym, ze clovek by si mal zachovat uctu k svojmu telu a neodhalovat ho pred zvedavymi pohladmi inych. Som vdacna rodicom za vychovu. Ale co ma urobit taky clovek, ktory pojde k moru, bude na plazi v nohaviciach? Alebo ak by som mala ist s partiou kamaratiek a kamaratov - tiez veriacich ludi, co povedat? Napokon, ak su skutocne veriaci, potom by nemali vyvijat taku aktivitu.
Plati preto jednoznacne NIE, alebo ako to s tym vsetkym je?
Odpoved Eva Milá Eva!
Dakujem za velmi praktickú otázku. Myslím, ze môze velmi pomôct aj inym, ktorí sa svedomite snazia zit zivot krestana (ci vôbec svedomitého cloveka).
Myslím, ze najlepsie Ti dokázem odpovedat citátom z jednej knihy, kde autor túto otázku (okrem inych) velmi precízne rozoberá. Tu je tento citát:
…Tak ako ohladom zenskej prirodzenosti jestvujú skutocnosti, ktoré muzi nebudú nikdy plne rozumiet, - pretoze ich nikdy nazakúsili, - tak je to aj s necistymi myslienkami u muzov spôsobenymi necudnostou zien. Je to cosi, co zeny nikdy plne nepochopia, lebo je to mimo dosahu ich skúsenosti. Preto nech zeny berú vázny ohlad na to, co sa im striktne o tejto zálezitosti povie, lebo neslusné obliekanie je nieco, za co ich Boh bude brat na zodpovednost. Základom v akejkolvek diskúzii ohladom slusného obliekania je samozrejme otázka, co presne znamená slusné obliekanie u zeny. Hovorit môzme len na základe vseobecnych zásad, a tie závisia od situácie, ci je to normálna denná cinnost, sport, plávanie, atd.
Zásady sú vo vseobecnosti tieto: 1) Saty majú skôr zahalovat nez ukazovat. 2) Saty nemajú byt priehladné. 3) Nohy zien majú byt zakryté aspon ponize kolien (to sa vztahuje najmä na beznú dennú cinnost). 4) Zeny by sa mali vyhybat satám a blúzkam bez rukávov. 5) Treba sa celkom vyhnút tenkému, tesnému obleceniu. 6) Vo väcsine situácií zena by sa mala vyhnút noseniu nohavíc a ak potreba vyzaduje ich pouzitie, mali by byt skôr vôlné, nez tesné. 7) Vykroj siat by nemal byt viac nez pät centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Podla súcasného standardu väcsine zien budú takéto normy smiesne, lebo nasa zosvetstená spolocnost necudnost zien robí "normálnou" svojimi vyrobkami a propagovaním necudnej módy. My vsak musíme pamätat, ze tu hovoríme o opravdivej morálke, - o Bozom zákone a nie zvykoch alebo vkuse ludí. Ked teda bezne majú byt zakryté a zahalené tie casti zenskej anatómie, ktoré muzov najviac vyzyvajú, potom treba zachovávat tieto pravidlá. (Tieto pravidlá sa zhodujú s tymi, ktoré dal vikár kardinál pápeza Pia XI. v r. 1928.) Co povedat ohladom pláze, sportu, alebo mimoriadne horúceho pocasia.
Vseobecné zásady cudnosti, - najmä, ze treba skôr zahalovat nez ukazovat, - vzdy platia. Zena sa má v tychto prípadoch riadit zdravym rozumom a urobit niektoré opatrenia s vedomím, ze má v tomto ohlade váznu zodpovednost. V horúcom pocasí môze zena nosit saty, ktoré sú volné, lahké a chladné, ale predsa vzdy slusné. Pri sporte môze byt vynaliezavá, aby bola cudná vzhladom na príslusny sport. Na plázi môze nosit nejakú blúzku (T-tricko), alebo iné oblecenie, ak práve nepláve. Volba plaviek je pre zenu dnes velmi dôlezitá. Väcsina zenskych plaviek je hrubo neslusná, -pretoze sú prílis malé, prílis tesné alebo prílis tenké. Zena si môze urobit, alebo zohnat svoju vlastnú kombináciu, ktorá by bola slusná, ale ak môze byt slusná len za tú cenu, potom to má urobit.
Ked zeny sportujú, alebo sú na plázi, muzi sa na to majú pripravit tym, ze tam nepôjdú zízat, ale majú si uvedomit, ze uvidia zeny oblecené pre túto prílezitost. Ak sa nedokázu vyhnút súhlasu s necistymi myslienkami, sú povinní vyhnút sa takymto miestam.…
Citát je od Tomasa Nelsona z jeho diela: Ako sa vyhnút peklu.
Preto, ako vidís, odpoved nie je jednoznacné NIE. Pán Ti zaiste hojne odmení Tvoju svedomitost a ja Ti k tomu zehnám.
Sex a všetko čo k tomu predchadza je iba pre manželov !!!
Sex je dobrý. Boh stvoril sex ako nádherný dar, ktorý má byť zdielaný medzi mužom a ženou v manželstve. Chcel, aby to bolo intímne vyjadrenie lásky výlučne medzi manželom a manželkou. Toto chráni ľudí pred škodlivými dôsledkami nedovoleného sexu a poskytuje ideálne prostredie pre rast detí. Sex vytvára mocné puto medzi účastníkmi, ktoré je fyzické, emocionálne a duchovné. Keď je sex vyňatý z manželského zväzku, rýchlo sa stáva žiadostivou a závislou aktivitou. Pornografia je mocný nástroj, ktorý presadzuje sex založený na žiadostivosti, miesto sexu založenom na láske. Narušuje to sex a znehodnocuje ľudskú bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz. (Gn 1,26-27)
Boh nám dal jasné inštrukcie týkajúce sa sexu:
Sex je iba pre manželov Sex je mocná aktivita, ktorá ovplyvňuje naše telo, dušu a myseľ. S našim sexuálnym partnerom z nás sex vytvára jedno telo. Sex nám dovoľuje podieľať sa na zázraku stvorenia života. Manželstvo poskytuje najlepšie prostredie, v ktorom môžu vyrastať deti. Manželstvo by mali mať všetci v úcte, manželské lôžko nech je čisté. Boh bude súdiť cudzoložných a smilných. Hebr 13,4; ďalej Prís 5,18-20; Ž 127,3...
Sex spája muža a ženu fyzický, emocionálne a duševne Z tohto dôvodu muž opustí svojho otca a matku a spoločne so svojou manželkou budú jedno telo. Gn 2,24 Na začiatku stvoril Boh muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca a matku a pridruží sa k svojej žene, takže sa tí dvaja stanú jedným telom. Tak teda už nie sú dvaja, ale jedno. Mk 10,6-8
Sme povolaní k sexuálnej čistote Je to Božia vôľa, vaše posvätenie. Musíte sa zdržiavať smilstva, každý by sa mal naučiť kontrolovať svoje telo v posvätnosti a úcte, a nie vo vášni a žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. 1 Sol 4,3-5 Pre manželov je sex založený na láske, nie na žiadostivosti. Pre slobodných je zdržiavanie sa sexu cvičením kontroly nad svojim telom a myšlienkami.
Prečo je naše sexuálne správanie tak dôležité pre Boha? Sex je jedna z najmocnejších ciest akou môžeme poctiť alebo nepoctiť Boha. Stvorenie života je možno ten najväčší dar, ktorý nám Boh dal okrem Kristovho vykúpenia za hriechy. Sex umožňuje mať veľký vplyv na nášho partnera a naše potenciálne deti. V momente hriešneho sexu otvárame dvere zlým duchom a kliatbam, ktoré môžu ovplyvniť terajšie a budúce generácie. Dodržiavanie Božích príkazov o sexe je forma uctievania si najhlbšej časti nášho bytia. Ponúkame niekoľkobodov, ktoré poukazujú na základy uctievania: - akceptovaním Ježišovej obety za naše hriechy, sa naše telá stali vlastníctvom Božím; - Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? 1Kor 6,15; - Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. 1 Kor 6,13; - naše telá sú chrámami Ducha Svätého; - Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 1 Kor 3,16; - predstava, že Duch Svätý prebýva v nás, by nám mala vytvoriť bázeň a úctivý strach, ak pokladáme sexuálnu aktivitu za niečo, čo nás spája s človekom, s ktorým máme sex.
Sexuálnym hriechom poškvrňujeme Boží chrám a špeciálnu jednotu, ktorú máme s Bohom Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: "Budú dvaja v jednom tele" Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1 Kor 6,15-19
Sme povolaní slúžiť Bohu našimi telami Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. 1 Kor 6,20
Ktorý druh sexu je zlý? Boh veľmi jasne povedal, ktoré druhy sú zlé. Každý sex mimo manželstva je hriech. Ponúkame nejaké biblické odkazy na každý druh sexu:
Cudzoložstvo - sex mimo manželstva (Gal 5,14; Heb 13,4; Gn 39,6-12); Beštialita - sex so zvieratami (Ex 22,14; Lv 18,23); Incest - sex medzi členmi rodiny (Lv 18,6-7.10.22; 2Sam 13,2-22); Smilstvo - sex, keď minimálne jeden nie je ženatý (Gn 34,1-7; Dt 22,13-28; 2Sam 13,2-22; 1Kor 6,9; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 7,8-9); Homosexualita - sex (myslí sa tým sexuálne konanie, nie orientácia) s tým istým pohlavím (1Kor 6,9; Lv 20,13; Lv 18,22; Rim 1,26-32); Duševný sex - Ježiš položil myslenie na sex na roveň so spáchaním aktu. Povedal: Ja vám však hovorím, že každý, kto sa žiadostivo pozrie na ženu, už spáchal hriech vo svojom srdci. Tento názor myšlienkového hriechu neplatí len na sexuálne fantazírovanie, ale aj na hriech a vraždu (Mt 5,22; Mk 7,22). Pornografia mocne podporuje duševný sex. Pedofília - sex s deťmi, forma smilstva (Mk 9,42; Lk 17,1-2; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 6,9); Znásilnenie - sex silou, proti vôli (Dt 22,24-25; 2Sam 13,12-22).
Boh zakázal tieto aktivity, aby ďalšie generácie boli počaté a vyrastali v najlepšom možnom prostredí s láskou a vernosťou. Keď sú Božie príkazy porušené sexuálnym hriechom, má to za následok bolesť a deštrukciu.
Existujú aj iné formy sexuálnej aktivity, ktoré môžeme považovať za šedé miesta, o ktorých sa v Písme nehovorí. Tieto sú typickými „horúcimi zemiakmi“ sexuality a často nie sú spomenuté ani na nedeľných omšiach. Pornografia často zachádza tak ďaleko, že využíva a podporuje tieto formy sexuality a veľa ľudí fantazíruje o týchto praktikách. Je potrebné vedieť, čo Boh hovorí, k tomuto, takže sme zhromaždili aj ďalšie štúdie, aby sme vám pomohli určiť, aká je Božia vôľa vzhľadom na praktiky ako masturbácia, sadomasochizmus, otroctvo a análny sex. zdroj - www.christ-net.sk
