Nejestvuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu

Sv. Ján Mária Vianney

Nejestvuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu

Možno sa teraz spýtate, čo tu zvyčajne vedie k pádu. Každédieťa, ktoré sa učí katechizmus, ľahko odpovie, že dôvodom toho bývajú tance,plesy a dôverné kontakty dotyky s osobami opačného pohlavia, hudba, príliš voľné slová, neslušné oblečenie, nemierny vzťah * Ak teda, drahí bratia, chcete si zachovať čistotu duše, tak nutnemusíte čosi odmietať svojmu telu ináč vás ono privedie do zatratenia.*Aj plesy a tance sú v tomto ohľade veľmi nebezpečné. Najmenej trištvrtiny mladých ľudí sa kvôli ním dostáva do pazúrov nečistého ducha. Nemusím vám todokazovať, lebo to už, bohužiaľ viete z vlastnej skúsenosti. Koľko zlých myšlienok, koľko špinavých túžob a nemorálnych hriechov

ENCYKLIKA

SACERDOTII NOSTRI PRIMORDIA

SVÄTÝ JÁN MÁRIA VIANNEY

VYBRANÉ KÁZNE FARÁRA Z ARSU

Encyklika Pápeža Jána XXIII. katolíckemu episkopátu

na sté výročie nábožnej smrti svätého farára z Arsu,

1. augusta 1959

Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy;

tam bude plač a škrípanie zubami.

(Mt 22, 13)

Pozrime sa teda, aké pokánie ukladali v prvých storočiach Cirkvi. Ak niekto zbytočne vzýval meno Božie (čo je dnes všeobecným zvykom dokonca u detí, ktoré sa ešte nevedia modliť), tak ho odsúdili na pôst o chlebe a vode na sedem dní. Ak sa niekto radil s veštcami a čarodejníkmi, musel robiť pokánie sedem rokov. Za ťažkú prácu v nedeľu, hoci trvala iba krátko, dávali pokánie na tri roky. Za rozprávanie sa počas svätej omše odsudzovali na pôst o chlebe a vode na desať dní. Kto porušil jeden deň Veľkého pôstu, musel sa za to postiť sedem dní. Ak niekto v nedeľu alebo vo sviatok tancoval pred kostolom, musel robiť pokánie sedem rokov. Kto porušil suché (kántrove) dni, robil pokánie štyridsať dní o vode a chlebe. Za posmievanie sa biskupovi alebo kňazovi, za výsmech z ich náuky, odsudzovali na štyridsať dní pokánia. Ak vinou rodičov dieťa zomrelo bez svätého krstu, uložili im pokánie na tri roky. Za obliekanie a chodenie na plesy počas karnevalu vymeriavali tri roky pokánia. Ak sa chlapec alebo dievča oddávali nebezpečným tancom, museli robiť pokánie tri roky, a nové porušenie tohto predpisu hrozili kliatbou. Za nepotrebné cestovanie v nedeľu alebo vo sviatok bolo sedem dní pokánia. Ak sa dievča dopustilo hriechu so ženatým človekom, robilo pokánie desať rokov.
Čím je, drahí moji, dnešné pokánie v porovnaní s tým, ktoré som vymenoval? A predsa Božia spravodlivosť je tá istá, ako bola kedysi. A dnes hriechy sú tak isto odporné v očiach Božích, ako boli v prvých storočiach Cirkvi a zasluhujú si taký istý trest. pokračovanie